Hneď pri príchode nás privítal robot, ktorý šiel po zemi a ak ste mu dali ruku pod „hlavu“, tak ste dostali cukrík.
V piatok, 7. Júna sme sa vybrali na cestu do Prahy, aby sme sa pozreli na robotickú súťaž. Prežili sme strastiplnú, vyše štvorhodinovú cestu vlakom z Bratislavy a ubytovali sa v celkom peknom penzióne pri koľajniciach. Pri registrácii sme zistili, ktoré metrové stanice kvôli povodniam nefungujú. Keď som recepčnej povedala kam sa chcem dostať, tak sa na mňa zdesene pozrela a povedala, že to miesto je podľa nej pod vodou. Po telefonáte na informácie ohľadom povodní a znova pozretí stránky www.roboticday.org som sa upokojila, že som neprišla zbytočne. Ale ďalší problém nastal s miestom konania a ako sa tam dostaneme. Napriek tomu, že jej to miesto niečo hovorilo, netušila kde to je a keď som jej ukázala moje zaznačené miesto tak len vrtela hlavou .
Na ďalší deň sme sa povozili metrom a električkami a vystúpili sme pred O2 arénou, kde sa to podľa recepčnej malo konať (pravdepodobne premenovali budovu z Arena Sparta na O2 arena). Videli sme vchádzať veľa športovo oblečených ľudí do objektu a začali sme pochybovať, že sme na správnom mieste. Keď sme sa pýtali ľudí, či nevedia, kde sa koná robotický deň, len pokrútili hlavou. Nevedeli ani kde sa nachádza Arena Sparta. Jedna pani povedala, že vie a povedala nám asi hodinovú cestu na úplne iné miesto. S trochou nádeje v duši sme obišli arénu a išli sa opýtať do nákupného centra. Musela som si zopakovať presne to, čo s recepčnou s tým, že keď som povedala robotic day ani po vyhláskovaní to do google zadať nevedela.
Našťastie Arena Sparta sa nachádzala len pár ulíc od nás a o chvíľu sme už boli tam. Vo vnútri nás privítali a navigovali kam máme ísť. Nie je to veľké miesto, ale na súťaž bolo akurát. Hneď pri príchode nás privítal robot, ktorý šiel po zemi a ak ste mu dali ruku pod „hlavu“, tak ste dostali cukrík.
Robotic day sa skladá z piatich súťaží a prezentovania robotov .Každá súťaž má svoj stôl. Prvý stôl s hracou dráhou, ktorý sme si pozreli bol Ketchup house. Podstata súťaže je naprogramovať robota, aby sa autonómne „prechádzal“ po ihrisku, zbieral konzervy s kečupom a dostal ich na určenú čiaru kde začínal. Naraz hrajú dvaja roboti proti sebe. Napriek tomu, že niektoré roboty ani nezačali chodiť, tak bolo fascinujúce pozerať ako robot zobral konzervu a dostal ju na svoju čiaru.
Na druhom a treťom stole bol Line Follower. Robota postavili na štart a spustili. Po spustení mal sledovať čiernu čiaru a čo najskôr sa dostať do cieľa. Lenže dráha bola dosť kľukatá a veľa robotov nedokázalo sledovať čiaru. Ale našli sa aj roboti, ktorý mali veľa svetelných senzorov a šli rýchlo a presne.
Na štvrtom a piatom stole sa hľadal macko (Bear Rescue). Súťažilo sa v dvoch kategóriách – začiatočníci a pokročilí. Začiatočníkom stačilo sa cez Bluetooth pripojiť na robota a ovládať ho. Pokročilí mali ťažšiu úlohu. Robota museli naprogramovať, aby macka našiel sám a priniesol ho na určené miesto.
Ďalší stôl bol okrúhly a hralo sa na ňom Mini Sumo. Najprv sa roboti museli kvalifikovať vytlačením papierovej kocky z kruhu. Kvalifikáciu dodali (spolu s obmedzením na váhu do 500g), lebo sa im stalo, že jeden účastník prišiel s ťažkým robotom, nikto ho nedokázal pretlačiť a vyhral. Po kvalifikácii začali súťažiť dvaja roboti proti sebe. Vo väčšine prípadov trval zápas len pár sekúnd, ale našli sa aj súboje, ktoré trvali aj minútu.
Na poslednom stole bolo RoboCarts, kde mali autíčka nasledovať čiaru, prejsť niekoľko kôl a dostať sa do cieľu skôr ako jeho súperi.
Celá súťaž bola vedená v príjemnej atmosfére pod vedením Karlovej univerzity v Prahe a Robonika Association. Trvala od 10 do 17 hodiny, ale zo začiatku sa ľudia len pripravovali na štart a skúšali či im roboti chodia ako chcú a prípadne ich preprogramovali. Kam sa človek pozrel videl nadšených školákov.
...Jana Varečková